Pôvod:Švajčiarsko

Charakteristika:Ťažný,stopársky,sliedičský pes,vhodný do rodiny.

Výška:V kohútku 64 až 70 cm,feny 58 až 66 cm.

Srsť:polodlhá a rovná až mierne vlnitá,s hustou podstatou.Srsť je prevažne čierna so sýto ryšavými a bielymi znakmi.

Starostlivosť:Srsť sa musí každý týždeň dôkladne česať a prečesávať,hlavne v miestach kde sa ľahko robia chumáče(lakte,za ušami...).Ak je to nutné,zastrihávajte prebytočnú srsť medzi vankúšikmi na labkách.

Povaha:Vyrovnaný,ostražitý,priateľský,nepodplatiteľný,veľmi verný svojmu pánovi a jeho rodine,pozorný,kľudný,inteligentný,nie je uštekaný.

Výchova:Výchova bernského salašníckeho psa musí byť vyrovnaná,dôsledná a veľmi láskyplná.Tento pes sa veľmi rýchlo učí a je veľmi citlivý na hlas svojho pána.

Pohyb:S týmto psom musíte ísť často von,pretože miluje veľa pohybu.

A niečo ešte vám povieme

BERNSKÝ SALAŠNICKÝ PES

Historicky prehlad:

O veku a povode bernskych salasnickych psov vzniklo vela teorii,ani jedna z nich nie je ale podlozena jasnymi dokazmi. Svajciarsko bolo odpradavna miestom pohybu narodov.Skeletove nalezy psov v tejto oblasti pochadzaju z 3 tisicrocia p.n.l.,pricom najdene lebky vykazuju stopy nasilnej smrti.Predpoklada sa,ze ludia z rannej doby kamennej chovali psov ako potravu a iba niekolko jedincov si ponechavali na ine ucely.V kolovych stavbach na brehoch jazier sa vyskytoval druh maleho mociarneho psa,ktoreho rozmery boli dane nedostatkom priestoru v obydliach.

Predpoklada sa,ze predkovia svajciarskych salasnickych psov prisli do Svajciarska ako strazne psi s rimskymi legiami. Pastieri oblubovali biele psi,ktore lahko odlisili od vlkov.Na strazenie boli ale vhodnejsie cierno-hnede psi,ktore lepsie splynuli z okolim.A tak vznikla trojfarebna kombinacia salasnickych psov.

Zaciatky moderneho chovu sa datuju do konca 19.storocia a na zaciatok 20.storocia.V roku 1899 bol zalozeny prvy chovatelsky klub v kantone Bern.Prave tu sa zalozili zaciatky cistokrvneho chovu bernskeho salasnickeho psa. V roku 1902 Berna zorganizovala svajciarsku vystavu psov,na ktorej boli prvykrat pokusne predvedeni traja durrbächleri.Boli z Bernu a jeho okolia. V roku 1904 boli predvedeni na medzinarodnej vystave siesti durrbächleri.Z nich styria dostali ceny a preto boli zapisani aj do plemennej knihy psov.Prave tuto vystavu treba povazovat za prelomovu v chove.

V roku 1907 predviedli chovatelia z Burgdorfu svoje psi,kde posudzoval prof.Albert  Heim.Toto nove plemeno ho zaujalo,zacal sa mu venovat a prave on publikoval prve clanky o tomto plemene.Sam sa velmi zasluzil o rozvoj tohto plemena. Zmena mena z Durrbächského psa na Bernskeho salasnickeho prisla az v roku 1913 a odvtedy sa postupne toto plemeno rozrastalo a stalo sa jednym z najoblubenejsich v celom svete.

Povaha a temperament:

 Povaha bernskeho salasnickeho psa vychadza predovsetkym z jeho genetickej predispozicie. Dlhe roky bol v minulosti chovany ako pastiersky pes a tomu zodpoveda aj jeho spravanie. Jeho najväcsou radostou je sluzit panovi a strazit jeho majetok.Velmi tesne je späty so svojou rodinou a je od nej citovo zavisly.Co je jeho velkou prednostou,to je jeho spolahlivost pri detoch.Nenecha si samozrejme celý den tahat usi,ked ma ale z hry dost,lahne si bokom a tym da najavo svoju nespokojnost.Vo vztahu k detom vystupuje skor ako ich ochranca a na ulici ma tendenciu davat na ne pozor.

Bernak je vynikajuci strazca.Uz jeho impozantny vzhlad vyvolava respekt a ked k tomu este zacne brechat,nenajde sa ten odvazlivec,ktory by vkrocil do dvora.Ma zazracnu schopnost rozpoznavat osoby so zlymi umyslami.Rodinnych priatelov ohlasi,ale pusti ich do vnutra.Pod pojmom rodinny priatel pritom rozumiem osoby,ktore videl v blizkosti pana viackrat a boli aj v panovom dome.Co je zvlastne-nepatria sem osoby,ktore pana navstevuju len na dvore-susedia a podobne.

Spravanie sa ku psom je samozrejme podmienene psimi zakonmi. Nie je to agresivny pes a konflikty nevyhladava.Ak to ale situacia vyzaduje a niet ineho vychodiska,rad da najavo svoju silovu prevahu dotieravcom.Tieto situacie su ale velmi zriedkave a nemohla by som ich zaradit ani medzi vazne. Suky si medzi sebou udrzuju velmi pevnu hierarchiu-to znamena,ze matka je veducou osobou celej svorky,psi si svoje postavenie upevnujú mensimi zapasmi,ktore ale nie su nebezpecne. Su to psi stredneho temperamentu,su lahko ovlldatelne a co je este velmi prijemne,nemaju tendenciu tulat sa po vonku.

Pouzitie,uplatnenie a sposob drzania:

Dnes povodne vyuzitie bernskeho salasnickeho psa uz stratilo svoj vyznam.Ako pastierskeho psa ho mozno uvidite len na svajciarskych sedliackych dvoroch,ktorych je coraz menej.
Kedze sa vyuzíval ako neunavny tahac vozikov so syrmi a kanvami mlieka,dnes ho mozete vidiet na trhoch,jarmokoch a hlavne na klubovych vystavach ako taha voziky s detmi pre radost.Je na neho nadherny pohlad a pre deti je to krasny zazitok.

Dnes sa uplatnuje hlavne ako strazny a rodinny pes.Nie su vynimkou ani jedinci,ktori skladaju zachranarske skusky. Pre svoju lasku k detom sa mozu vyuzivat aj v cannisterapii.

Co sa tyka drzania tohto psa,plati hlavna zasada:len nie do bytu.Je to velky pes s dlhou srstou a vyzaduje si predsa len nejaky priestor.Ani z hygienického hladiska nie je velmi mudre drzat ho v byte. Na prechadzky nie je narocny,ak mate dostatocny dvor a zahradu,vybeha sa v nej.To ale neznamena,ze ho netreba obcas prevetrat. Bernsky salasnicky pes trpi,ked je zavrety,preto jeho celodenne ustajnenie vo voliere nema ziadny vyznam.Samozrejme,ze volizra ma byt pre pripad zleho pocasia alebo ako idealny vybeh pre steniatka. Buda by mala byt z dostatocne tvrdeho dreva a izolovana pre pripad nepriazniveho pocasia.

Starostlivost o zdravie:

Zdravy pes prospieva po stranke fyzickej aj psychickej.Prvym znakom,ze so psom nie je nieco v poriadku je jeho apatia voci okoliu.Pri dokladnejsom pohlade mozeme vidiet matnu srst,nahmatat teply nufak a dych.To su prve priznaky bliziacej sa choroby.Samozrejme,kazdy stav si vyzaduje konzultaciu veterinarneho lekara a nepokusame sa psa liecit "zarucene spolahlivymi prostriedkami starych mam".

Ako ale predist neprijemnostiam?

Psa krmime kvalitnou stravou a dozicime mu dostatok cistej a cerstvej vody.Strava ma byt pestra,nie jednotvarna.Mala by byt bohata na proteiny.Ak je pes krmeny kvalitnou suchou stravou,nie je nutne doplnat mu ju vitaminmi.V stenacom veku mozeme preventivne pre lepsí rast kosti pridat vapnik.

Mnohi chovatelia poznaju zarucene dobre sposoby ako zabezpecit psovi dva dni pre vystavou lesklu a vlacnu srst.Plati ale pravidlo,ze krasna srst je vysledkom dlhodobej kvalitnej stravy a nie nasimi pokusmi o zazrak.Napriklad podany vajecny zltok narobi len kopec zla v traveni a vysoka davka cholesterolu sposobuje obehove problemy.A okrem toho-kto by chcel psovi ponuknut pripadnu salmonelozu na tacke? Kvalitu srsti zlepsuju pripravky s obsahom biotinu,opät ale plati - dlhodobo podavat.

Zakladom dobreho zdravotneho stavu psa je aj kvalitne očkovanie a pravidelne odcervovanie.Uplnou samozrejmostou by malo byt odcervene stena pri kupe so vzorovym ockovacim preukazom.Zial,nie vzdy je to tak.Ak si ale taketo stena kupite,tak co najskor za veterinarom,ten Vam poradi najlepsie spomedzi mnozstva pripravkov,ktore ponuka dnes trh.

Ku kvalitnemu zivotu psa patri aj starostivost o chrup.Nesmieme ju zanedbat.Psovi pravidelne prezerame chrup,kontrolujeme pocet a stav zubov a tiez dasien.Dasna nesmu byt cervene a opuchnute,tento stav svedci o paradontoze. Pravidelne odstranujeme zubný kamen.Psovi mozeme podávat zuvacie kosti,ak to zanedbame,odstrani mu zubny kamen veterinar.

Psa pravidelne ceseme-aspon raz za tyzden.Neupraveny pes s chumácmi splstnatenej srsti a blata na sebe nie je peknou vizitkou svojho majitela.Srst medzi jednotlivymi prstami na labkach vystrihneme,nezachytia sa mu tak medzi prstami kamienky a v zime lad,za co vam bude vdacny.